http://miniuniverzum.blog.sk/ Blog.sk sk Copyright 2004, Blog.sk 2026-05-18T06:02+0000 admin@blog.sk admin@blog.sk Blog.sk 2026-05-18T06:02+0000 1 hourly http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=4e3a94711c2a3868d9ff7cac83afbf46 -Do kedy budem narážať na trosky svojho bývalého vzťahu...? -- zúfalo sa pýtala Natália, keď už nedokázala naškrobiť úsmev na tvar a z dokonalou fasádou vyjsť ráno zo svojej izby. Akoby čas pri rozchodoch a problémoch nehral rolu, veď v láske a vo vojne je dovolené všetko a nie je podstatne, či sme sa ľúbili roky alebo dni... bola to láska, a boli to, každého rovnako a predsa ináč. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=e62115092ad385ad930bf6f20e184dfc Bože, ako by som si chcela rozumieť! Bože, ako by som chcela poznať odpovede na tých milión otázok, čo sa mi víri v hlave, ako by som chcela zabrániť tým nočným morám a tým večným hádkam, ktoré sa prehrávajú v mojej mysli, vždy keď len na chvíľu prestanem ovládať svoje myšlienky. Bože, ako by som ťa chcela ovládať, tak ako dokážem ovládať tých, na ktorých mi nezáleží a pritom tam za tými zavretými očami viem, že to nemôžem a ani nedokážem. Tak strašne by sa ta chcela vidieť bez masky, takého ako si, takého ako ťa nedokážem vidieť jasne.... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=baa35a483725bbdba89b5b73a7f1dadb -Hneď ako ste vošla do miestnosti som zachytila, že máte veľmi silnú energiu. Väčšinu ľudí núti sa stiahnuť do defenzívy alebo naopak útočiť na vás. Pozor na to! --Okrúhla pani, asi okolo 45-ťky sedela oproti mne a pozerala na mňa múdrymi očami -- Viete, najpodstatnejší druh našej komunikácie prebieha mimo našich zmyslov, rozhovor dvoch ľudí je prekrytie dvoch energii a tá vaša je veľmi silná, ba až hrubá, akoby mužská... Ste veľmi silná osobnosť- Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=5589afd1db9b0f5189e443d95687b72c Nemôžeš sa stále obzerať,- poznamenal Peťo -raz ho aj tak stretneš!- Vonku sa stmievalo. Cíťiť bolo tak jemný-skoro -jarný vzduch a ja som mala pocit akoby som nikdy neodišla a nie bola preč 6 týždňov. -Lenže, Zlatko, ja ho tam vnútri vlastne asi chcem stretnúť a aj s ňou! Chcem byt konfrontovaná so svojimi pocitmi. A je mi jasne, že to zabolí.- potichu som sa priznala a povzdychla si. -- Ale žiarlivosť je prirodzená, a je to lepšia ako mať nočné mory, Z toho, čo splodí môj fantáziou prebitý mozog. Vieš, aké som mala sny ?! - stíšila som hlas.- Chcem vedieť na čom v sebe som aj za cenu, že zas nebudem môcť v Ľjubľjane spať. Aj zle správy sú správy... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=eafc60ed41670a4a33057998919ceeee Vždy budeme spolu priateliť...však vieš, ....vždy budeme spolu priateliť, vieš toho príliš..." Toto som si prečítala dnes na pohľadnici. A viete, že už to neľutujem.... A hlavne dnes nič neľutujem. Moja mama hovorila, keď som bola mala, že oteckovi na hlave sedí gybonik a usmieva sa, preto sa raz po jednej akcii s kamarátmi zobudil ako mu trieskam do hlavy drevenou kockou a pýtam sa ho, kde je ta opička, lebo sa s ňou chcem hrať a mamina povedala, že nám donesie opičku. Mala som dva roky a nechápala som to... Dnes to chápem a to pochopenie mi treští v hlave. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=b5f44d6d62247958dd7a099f1e42f98b Pred pár mesiacmi som si začala písať tento blog, bola som sama, na dne a plna emócií ,zlosti strachu a všetkého, čo ma len klátilo na dno. Asi ešte nikdy som sa necítila taká opustená, a videla som cely svet len čierno. Pritom som len mala zavreté oči a nechcela som vidieť, mala som podkopnuté nohy a silne som narazila, na to čo ma vždy dôkaze položiť... na slová ako nemám ťa rád. To je to, čo mi vždy najviac ublížilo... Viem, som dosť stará na to aby som to chápala a aby som vedela, že ma celý život niekto nebude mať rád, ale vtedy nie, nechcela som vidieť, že som sa v ľuďoch tak veľmi zmýlila.... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=2c87981e392321149ca261651a42fe32 Pomaly som prešla k počítaču a prstom drgla do myši. Na monitore zasvietilo svetlo -Vidím, že si len berieš veci- zasmial sa Peťo a oprel sa o zárubňu. -Počkaj, len sa pozriem, čo je nového...-Povedala som neprítomným hlasom a čakala, kým sa počítač opäť preberie k činnosti. Na monitore žiarila sprava: [19:29:42] Peter: to som mal teraz od Ďoďa: Peter nehnevaj sa že sa ťa pýtam, čo zase sadlo Miške na nos? Šokovalo ma to... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=1c5a9147a168c69d425ff983663e0023 Život začal pomaly plynúť, svet sa pomaly začal otáčať a ja som opäť začala žít, aspoň som si to myslela. Začala som chodiť von s ľuďmi, každú chvíľu s niekým iným, a začala som sa tváriť, že som nad vecou. Začala som chodiť s kamarátmi do kina, hľadať zámienku aby som cele dni nesedela za počítačom. Život nebol normálny, len ja som si to nahovárala. Zaľudňovala som svoje srdiečko, ktoré ma prebúdzalo s tým istým strachom každé ráno, a tým svojim hlasným a prudkým búchaním mi pripomínalo, že to stále boli. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=242badb254cf6b9f63e688a886a6916f Problémy okolo nás sú našou súčasťou, a všetko čo sa okolo nás deje sa nás nejako dotýka, aj bezvýznamné slova okolo idúceho nás majú niečo naučiť a niečo nám ukázať. Nemusíme tomu veriť, veď by to bolo ako potvrdiť, že nás osud je už vopred napísaný a mi ho nedokážeme zmeniť. Rozhovory z priateľmi, retrospektívne spomienky niekoho, čo len obyčajne slovo nám ukáže cestu a aj to, čo nechceme vidieť. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=2daa6bb804b89cb5d202f8cdb8ddaa6d Veci, ktoré nám majú meniť a poznačovať život sú ako nápovede na našej ceste životom, je len na nás, či si ich všimneme, a či ich prijmeme za svoje. "...daj mi pokojnú myseľ, aby som prijala veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenila veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšila jedno od druhého." Viem, že neviem rozlíšiť, čo nemôžem zmeniť, neviem, kedy sa mi neoplatí isť hlavou proti múru, neviem kedy, už nie je za, čo bojovať. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=2f99cd17b0daa1d63c1ac0f6dc372000 Všetko treba vedieť prezívať. Aj depresiu aj radosť, aj smútok, a aj samotu. Popieranie bolesti bolí sa dá zrovnať k útekom. Stále som medzi ľuďmi, stále som sama uväznená v svojej hlave. Aj samotu sa musíš naučiť prežívať. A ja som to nevedela. Nečinnosť ma desila rovnako ako fyzická samota. Najväčšie vezenie si vieme postaviť mi sami. Najväčším strachom v nás je strach z toho, že budeme raz úplné sami. Ochorela som, sama zo seba. Moje telo prestalo zvládať moju dušu. Začalo sa skladať. A ja som jeho varovné signály nevidela, tak ako som ignorovala iných, tak som ignorovala samu seba, až kým už nevládalo. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=ee96ad13091409ff33c627dc4477239e Začiatok semestra je ako začiatok novej etapy. Pokojný internát sa premenil na bojovú zónu, kde každý túži prehlušiť hluk hlukom a prepiť svojho kamarata. Fľaše sa kupujú jedna za druhou, obchod pri intráku vyzerá ako po nájazde alkoholu- chtivých pirátov a nám stálym obyvateľom to od dosť obmedzí nielen denný režim, ale hlavne naruší spánok. Jediná príjemná vec na tom je, že začnú vydávať stravu cely deň. Raňajky, po ktorých som cele leto snívala, ktoré vám niekto naservíruje pred nos aj s teplým čajom a vy sa nemusíte o nič starať. Až na to, či ich cez tu hrču v krku občas mate problém zjesť... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=4be5b0a1a3bad243b7218a9770d3e97b Stali sme s Ankou pri pokladni v obchodnom dome. Mali sme len par veci, pre seba a zvyšok našej bunky, na večeru. Všade bolo veľa ľudí, študenti sa vyrojili do najbližšieho obchodu, hlasná vrava a neustále pozdravy nám len pripomínalo, že začal semester a nám sa nechcelo čakať. Anka mala zlý deň, vyplakane oči pre vzťah, ktorý už dávno nefunguje a v ktorom zostali len výčitky, tak som sa ju snažila rozveseliť. Rozprávali sme sa o nepodstatných veciach a podvedome zamierili k najprázdnejšej pokladni. A zrazu som ho zbadala... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=5a4232857075a08ab9f7659b4472312b Niekedy nám osud zošle radcu, ktorému stačí pár slov na to, aby nám ukázal ten správny smer. Niekedy sa nám odpovede prisnia a inokedy musíme zas zakopnúť na to aby sme pred sebou videli ten správny smer. Som majster na úteky, no jedno som však pochopila za tie roky, čo pred problémami utekám aj na druhy koniec sveta: "Na svete niet prístavu, kde sa môžeš ukryť pred samým sebou..." som majster v balení veci, dokážem mať kúpenú letenku do 15 minúť, ale postaviť sa čelom k ľuďom a čakať, čo sa bude diať skúšam robiť prvý krát .... Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=2187a66fdcd8ae8335921d99aa5dce76 -Aj tak obaja čakáme, kedy si začneme strhávať šaty- ležali sme v jeho posteli, tak ako veľa krát pred tým, a pozerali seriál. Veľa krát pred tým, ako mi povedal že ma neľúbi. Ja schúlená do klbka, on za mnou, jeho dych som cítila na krku, nohy som si zahrievala o jeho nohy...a aj ja som to cítila. -Ty necítiš to iskrenie medzi nami vo zduchu? - zahniezdil sa, - Ak sa ešte trosku pohneš, za chvíľu ťa niečo začne tlačiť- a ja som to cítila ( nie to čo by ma mohlo tlačiť), cítila som to dusno, aj to neuveriteľné iskrenie pri každom samovoľnom dotyku, cítila som tu horúčavu, čo sa mi šírila z líc, vedela som čo chcem, ale netušila som akú cenu chcem za to zaplatiť. Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=6ac0c2ce372462f2564426c72d7588a3 Jeden môj priateľ mi napísal: buď kto si a hovor, čo cítiš, pretože to, kto si čo myslí, nie je podstatné a kto je podstatný si nič nemyslí... Neviem kto som, ale viem aká som, neviem čo bude v mojom živote podstatne, v budúcnosti, ale viem, čo je pre mňa podstene teraz...Triezvo sa pozerám na väčšinu svojich zlých vlastnosti, ale neviem ich zmeniť a môj boj s nimi je nepodstatnejší ako boj s veternými mlynmi . Život v mikrokozme blog.sk http://miniuniverzum.blog.sk/detail.html?a=fc1662e8a2b0dadecc0f1f094b556999 Táto básnička vznikla 2002 v lete,a stále sa mi vracia ako bumerang... V spomienkach tak ako keď som dosocaná ležala v tráve, tak ako keď som hľadela cez okno za Mattom,tak ako teraz sa ráno zobúdzam na ten ťaživý pocit na srdci... Veci sa v živote vracajú v cykloch, paradoxne pre to aby si sa postavil na nohy,musíš klesnúť zakaždým ešte hlbšie.Každy nádych bolí viac a viac... Život v mikrokozme blog.sk