Po hodine sme sa opäť stretli, v tej istej posteli, s tým istým pohľadom, s tou istou chuťou...ležali sme rovnako napnuto, akoby sme obaja neriešili svoje veci, akoby sme sa tu hodinu od seba ani nepohli, ruka na mojom bruchu bola dotieravejšia, rýchlejšia, prešla po bradavkách a potom nedočkavo zišla dole. To napätie sa nedalo vydržať, až vo mne prvý krát v ten deň vybuchlo...rozhorúčená, som sa pomaly otočila.
-Idem zamknúť dvere - vstal a prešiel na chodbu a zamkol dvere od bunky. Pozorovala som ho s prižmúrenými viečkami a čakala, čo sa bude diať. Nekládla som odpor ani nevychádzala v pred. Proste som len čakala. Kľakol si k posteli a pomaly a nežne ma začal bozkávať na boky, privádzalo ma to do nenormálneho vytrženia a spolu s miznúcimi kusmi môjho oblečenia padali aj posledne zvyšky racionálneho myslenia, s jeho dychom na mojom prirodzení som sa stratila úplné. Je strašný rozdiel medzi milovaním a sexom, a nikdy som nepočula o milovaní bez lásky. No tento človek ma nema rád, tak kde sa v ňom vzala tá neha...? Neviem.
Keď už som mu vzdychala do ucha a pozorovala jeho vzrušenie na tvarí, keď už som bola vyčerpaná od toľkých vzplanutí, na jeho tvári sa odzrkadlil ten najdlhší orgazmus, aký som si pamätala, posilnený abstinenciou, odlúčením a časom.
Pomaly som si ľahla vedľa neho. Nehýbali sme sa, neobjímali, nedotýkali, nerozprávali a ja som pochopila o čom je sex bez lásky, čo mi na ňom chyba, čo je pre mňa podstatne. A tak mi zostávalo len vstať a vziať si veci Pomaly pohľadať každý kus oblečenia a nemyslieť. Nečakať bozk na líce, či to objatie, po ktorom som túžila viac ako po poslednom orgazme, a on to vedel. Do toho aktu bolo vložených toľko emocií a po ňom nezostala žiadna.
A keď sme sa opäť stretli v jednej posteli, o par hodín na to, v noci, už nám obom bolo jasne, kam to smeruje. Drsnejší, nenásytnejší, čistý koitus bez citov, ktorý sme prežívali ako dvaja neznámi ľudia, ako keby sme sa nikdy nevideli. Bez zbytočných slov a gest, bez bozkov a nehy.
Krátko po vrchole sa len otočil a zaspal. Chlapi to majú ľahšie, spolu s hormónom šťastia sa im do krvi po orgazme vylučujú aj hormóny spánku. Stačilo sa mu sa len otočiť k stene a spal tvrdo, odfukoval a ja som zaspala par minút po ňom s pokusom sústrediť sa na film, ktorý sme mali cely čas zapnutý ako zvukovú kulisu. Bez myšlienok som zavrela oči a upadla do driemot.
Zobudil ma neskorý telefonát od sestry, ktorá akoby si nikdy neuvedomovala, že ľudia sa snažia v noci aj spať, keď volá. Vyšla som na chodbu v márnej snahe nezobudiť ho. Katka mala menší hystericky záchvat pred promóciou kvôli účesu a ja som sa na to nedokázala sústrediť. Vrátila som sa, povypínala počítač aj reproduktory a snažila sa byt, čo najnenápadnejšia a najnehlučnjšia...
- Máš otrasne zvonenie!- zobudil sa, -už to skončilo? - mysliac film prevalil sa na posteli.
- Nie. -bola som strašne unavená, v úplnej tme som sa vrátila k nemu.
- Budeš tu spať?- vedela som, že to neznáša, keď s niekým spí v jednej posteli, tak ma ten chladný ton ani neprekvapil a len jemne bodol pri srdci.
- Nie, len si ešte na chvíľu k tebe ľahnem – bola som primoc unavená, aby som sa presúvala do svojej izby a ľadovej postele tak zúfalo som potrebovala cítiť ľudské teplo, ale to sa ťažko zdôvodňuje niekomu, kto vás už nemá rad .
- Lebo ak hej, ja idem spať vedľa... –zamrmlal Janči a v tom momente sme obaja zaspali. Ja schúlená na krajíčku postele, aby som mu neprekážala, on rozvalený a otočený mi chrbtom.
Zobudila som sa o niekoľko hodín neskôr s hlúpym pocitom. Nemala som podľahnúť, nemala som tam zostať spať. Nemala som to spraviť. Lenže to nebol ani úmysel. Vedela som, že ešte za tmy mi o par krátkych hodín zazvoní butik a že nás zobudí oboch a vedela som, že už u neho nezaspím. Všetky emócie sa naraz prebudili, váha mojich skutkov mi doľahla na viečka. Jančí jemne odfukoval a ja som si pozbierala tých par veci čo som tam mala a presunula som sa k sebe. Môj nepríjemný pocit sa dal chytiť do dlani, chcela som sa nakloniť dať mu pusu na čelo, ale ja som sa zmohla len na to aby som potichu došľapovala. Tackavo, akoby som bola opitá, som sa dotackala k dverám, potme a opierajúc sa o zárubňu raz na jednej strane raz na druhej som otvorila dvere a odišla. Neviem či bol hore, neviem čí si uvedomil, že už tam nie som, ale predpokladám, že nie. Bola som tam tak zbytočná a nepotrebná.
V mojej izbe svietila sviečka, ktorú som zapálila pred odchodom. Pomaly a potichu som si ľahla do postele a zaspala tým horúčkovým spánkom bez snov podvedome čakajúc na zvuk budíka, ktorý ma mal o 2 hodiny zobudiť a popohnať k ďalšiemu úteku ...
Komentáre