Táto básnička vznikla 2002 v lete,a stále sa mi vracia ako bumerang... V spomienkach tak ako keď som dosocaná ležala v tráve, tak ako keď som hľadela cez okno za Mattom,tak ako teraz sa ráno zobúdzam na ten ťaživý pocit na srdci... Veci sa v živote vracajú v cykloch, paradoxne pre to aby si sa postavil na nohy,musíš klesnúť zakaždým ešte hlbšie.Každy nádych bolí viac a viac...
Z lúčov spomienok upradený svit,
keď čítaš pravdu z mojich oči
jedinou vetou pretrhla sa niť ...
Slovami prostými ako svetlo samo,
malé dievčatko stalo sa na noc dámou,
a potom zomrela v nej krása...
Ó, môj pane,
príroda svätá,
prečo dovolíš nájsť
toľko bolesti v prachu
starosti v strachu
vyprahnutých pier....
Komentáre