Keď Janči par minút po tom vošiel ku mne, bola som sklonená nad počítačom. Bez opýtania mi stiahol nohavice aj nohavičky a postojačky ma začal láskať jazykom. Otočila som sa rovnako rýchlo som ho vyzliekla. Jazykom som mu blúdila po odhalenom tele. Hrali sme sa jeden z druhým. Jemne a intenzívne. Vašnivo, zbavený zábran. Pomaly som na neho vyliezla. Chcela som ho cítiť v sebe. Musela som ho cítiť v sebe. Cítila som, aký je vzrušený. Cítila som jeho napätie.
-Už to dlhšie nevydržím...- a zavzdychal, otriasal sa takým mocným vzrušením, ako keď si niekto tiež odopiera. Bolo to prikrátke ale intenzívne.
Pomaly som z neho zliezla. Schúlila na jeho ramene aj keď som vedela, že ho to šteklí. Dosť dlhú chvíľu sme tak bez slova ležali.
-Spi tu – zaprosila som. Nedokázala som sa nespýtať, nedokázala som tu myšlienku vypudiť, aj keď som vedela, že to neznáša, že to nemá rad.
-Nie, a prečo?-
-Neviem, len tak. Lebo je to pre mňa velmi dôležité. Lebo mi chyba ľudské teplo v noci v posteli, lebo...-použila som všetky možné argumenty a ani neviem, ako súhlasil, vedela som, že aj keď povedal, že sa za chvíľu vráti, že aj tak bude hľadať zámienku na únik a hľadal
Ľahol si vedľa mňa tak ako koľko krát predtým z jemne namrzeným výzorom a hľadel do stropu. Čakal kým zaspím .
-Poznám ťa, viem že takto nezaspíš. – povedala som zo zavretými očami a tak ledabolo. Usmial sa schúlil sa a bok a zadriemal. Chvíľku som počúvala ako dýcha, chvíľku som cítila tie jeho výčitky svedomia, chvíľku som žila len pre ten moment, pre tu chvíľu.
V noci som sa zobudila na jemne pohladenie po tvári. Bolo to ako dotyk motyľa, bolo to ako niečo kedy jeho rozum nedokázal zakročiť.
Moja duša, moje telo mu už nedôverovalo, budilo sa za rovno s nim, budilo sa celu noc. Viete, keď vaše podvedomie nedôveruje, nedokáže pokojne spať pri takom človeku, nedokáže len tak zavrieť oči, a ani ja som nedokázala...
Jeho myšlienky viseli vo vzduchu, jeho pokánie za to, vedela som to, a ráno keď odchádzal, poprosila som ho o pusu na celo. Zvláštne sa usmial keď mi ju dával a odišiel a ja som už nezaspala, srdiečko strašne bilo na poplach, vedela som, že som zas urobila chybu, vedela som že zas za ňu budem platiť.
O par hodín ako sa zabuchli dvere na mojej izbe mi prišla sprava :
J:Vzťah s tebou nechcem a aj tak ti len ubližujem, nedávaj si nádeje že by sme my dvaja spolu mali niečo viac, mám z toho zlý pocit a výčitky že ti ubližujem....
Komentáre