-Vies, čo je zvláštne? Ako ťa všetci ľudia okolo mňa odhadli. - poznamenala Katka a samoľúbo sa pozrela do spätného zrkadielka na aute. Miluje šoférovanie a keďže ja odmietam ohroziť životy nevinných chodcov a neznášam rodinné pochôdzky, dosť často to využíva, keď ma treba niekam narýchlo dopraviť. Len ma posadí do auta, a ja sa jej musím prispôsobiť.
Hnali sme sa v rámci dopravných predpisov centrom mesta a ja som len na ňu vytreštila oči.
-Ako to myslíš?-
-Vieš, ten rozdiel medzi nami. Aj keď sa na seba strašne podobáme a nikto nechce veriť ten vekový rozdiel medzi nami, vraj to vidieť v tom, aké sme. Kým ja som bojazlivá a utiahnutá, o tebe všetci povedali, ako s teba cítiť tvoju osobnosť. Že si až prehnane sebavedomá.-
-To ako pôsobím namyslene- zvraštila som čelo. Ak sa nezbavím tohto zlozvyku, za chvíľu budem mať tie vrásky vryté až do kosti.
- Nie tak úplne, len niekedy... Musíš mať vždy pravdu. Staneš sa akým si stredobodom každej spoločnosti.-
Zamyslela sa Katka. -Ja viem, že ty si nikdy nedostala nič zadarmo, ale nenaučila si sa počúvať nie, a keď ti ho niekto povie, správaš sa ako malé rozmaznané decko. Vyzerá to ako by ti nezáležalo na nikom okrem seba, a aj keď viem, že to nie je pravda, nevieš sa vyrovnať zo svojou márnomyseľnosťou. Aj teraz z Andym, čakáš a nechávaš ho čakať, začala si riešiť nove vzťahy a nevieš sa vysporiadať s tým, čo trval jednu pätinu tvojho života.- zamyslela sa, a ja zo sklenými očami plnými sĺz som urazene našpúlila pery.
-To máš o mne peknú mienku, sestrička , a ja som si myslela, že ma poznáš?!-
- Myshka, neber to v zlom, ja som to tak nemyslela, ale taká si, silná a sebavedomá, ťažko sa ti odporuje a hovorí pravda. Máš svojich démonov v hlave, ale k nim nikoho nepustíš, a najviac zo všetkého, nevieš neriešiť chlapov. Bojíš sa, že zostaneš sama?-
-Jasne, Kati, ale neberiem to ako tragédiu. A myslím, ze by som sa musela veľmi zmeniť, aby tato situácia nastala...-
- Vidíš, zas si samoľúba. Vieš čo potrebuješ? Byť sama, neriešiť ani staré ani nové vzťahy, nehľadať si nikoho. Od kedy si začala randiť, ideš zo vzťahu do vzťahu. Preži si bolesť z rozchodu. Potrebuješ sa vytrápiť, ale najmä zistiť aká si.-
-Nemudruj, veď ja som stále rovnaká, ešte som nenašla chlapa, pri ktorom som nebola sama sebou, pri ktorom som nemusela rozhodovať nielen za mňa, ale aj za neho.- začala som sa rozhorčovať.
-Hej, lenže ty rozhoduješ vždy za dvoch, nedokážeš prežiť, keď ťa niekto nechce, alebo nemáš pravdu, keď nedosiahneš to, čo chceš. Daj si pohov a rieš len seba. Daj si čas nech to prebolí.- Prižmúrila oči a odbočila do tej správnej ulice. Odparkovala naše malé autíčko na obrubník a pozrela na mňa a zháčila.
-Prepáč, ale sama vravíš, že ti viem najlepšie povedať aká si.-
A keď som par hodín neskôr a o stoviek kilometrov na juh večer popíjala víno z Andym sa to všetko zlomilo. Tento človek mi bol náramné blízky, za tie roky a po tých zážitkoch sa stal súčasťou môjho života. Po rokoch sa iskrenie z mojej strany vytratilo, a zostalo len priateľstvo. Zostala len dôvera a opora, vedomie, že nech sa čokoľvek v mojom živote zmení, on tu bude pre mňa a ja pre neho. Neverila som, že sa dá rozísť v dobrom, ale verila som, že teraz sa bude dať. A tak som tam sedela a omámená vínom som na neho hľadela, a už asi po tisíci raz som rozprávala, nech už konečne začne riešiť svoj život, že nemôže večne žít len na krku svojej matky....
A ani neviem ako, zrazu ma objal a netypicky nežne na neho ma začal bozkávať na šiju, hladkať a pokúšal sa ma zviesť... prechádzal mi chrbtom dlane po tele a jazykom sa nežne presúval po krku, ušiach, viečkach a perách. A ja som to pochopila, vyhŕkli mi slzy... pochopila som, že on sa cez to ešte nepreniesol, že stále ma ľúbi, že stále túži len po mne, stále dúfa, že sa jedného dňa k nemu vrátim. Že po mne zostal kráter, ktorý ešte stále mokvá ako škaredá hnisajúca rana, a nie a nie sa zahojiť... Že tak, ako som ublížila iným, tak ako som sa zachovala ako beštia k tým bezvýznamným epizódkam, tak som ublížila aj jemu.
Začala som sa cítiť nečistá, špinavá a zlá, ľutovala som každé jedno rozhodnutie, čo som spravila, plne som pochopila váhu všetkých slov, čo som, počula. Cítila som sa ako poškodená nádoba, čo len blúdi a robí jedno zle rozhodnutie za druhým. Že len par dni po nezáväznom sexe, ktorý pre mňa nebol až tak bez citu, som blízko tomu , spraviť to iste niekomu inému, pre ktorého to tiež nebude bez citu... Ešte nikdy mi snáď v živote nebolo zo mňa až tak zle.
Zo svojich skutkov... Ráno som sa zobudila s tou najhoršou opicou, pretože táto nemala nič s tým vínom, ale s mojou dušou, a pochopila som to, čo mi Katka hovorila. Moja mala sestrička mala opäť raz pravdu. Jediný človek, ktorý ma tu odvahu postaviť mi zrkadlo, a ukázať : takáto si!, to spravil... a ja som na seba hľadela, aj keď to bol ten najhorší pohľad. Hľadela som na tu beštiu, čo sa so mňa stala, a rozhodla som sa... Najprv musím sama stáť zpriamene a isto... Najprv musím pochopiť, kto som...
Komentáre