Život v mikrokozme

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Zakázané ovocie

Život začal pomaly plynúť, svet sa pomaly začal otáčať a ja som opäť začala žít, aspoň som si to myslela. Začala som chodiť von s ľuďmi, každú chvíľu s niekým iným, a začala som sa tváriť, že som nad vecou. Začala som chodiť s kamarátmi do kina, hľadať zámienku aby som cele dni nesedela za počítačom. Život nebol normálny, len ja som si to nahovárala. Zaľudňovala som svoje srdiečko, ktoré ma prebúdzalo s tým istým strachom každé ráno, a tým svojim hlasným a prudkým búchaním mi pripomínalo, že to stále boli.

Občas som si písala tak jednoducho z Jančim, občas som sa s nim stretla na cigarete, občas sme spolu pozerali film. Zas som výnimočné ležala vedľa neho v posteli, dýchala vôňu z jeho perín. Zas mi dotykom zohrieval moje ľadové chodidla.

V jedno obyčajne slnečné piatkové popoludnie sme tak chatovala, robili som si plány na večer... konverzácia začala byť osobná, citlivá, plná irónie a žartov, lebo ich pomocou sa dá povedať všetko, aj to na čo nedokážeme pomyslieť. Bolo to nabité dotykmi, bolo to nabité erotikou, aj keď ani jeden sex nespomenul. Ja som sa milovať nechcela. Nadej sa zas preberala, pomaly som hu vyhrabala z plytkého hrobu a Jančí mi ju pomáhal resuscitovať, aj keď nevedomky. Bála som sa, že ďalšie odmietnutie nezvládnem. A zvládla som...

-Vieš, ale ja sa aj tak stále chcem milovať len s tebou... –a pomocou znakov som na koniec vety nakreslila usmievavú tváričku. Bola som úprimná a priama. A ten malý úsmev na konci to mal odľahčiť.

-Tak to by nebolo dobre, zas by to dopadlo ako naposledy .-

Ako to dopadlo naposledy? Neviem, hádkou, mojim pokusom dostať z neho nejakú reakciu, dostať z neho aspoň niečo... V každej našej správe v to popoludnie a skorý večer bol aspoň nejaký podtext nabitý sexom, aspoň nejaká energia. Bola tam aj keď som zatvárala dvere u neho na izbe, ľahla si k nemu na posteľ, s pokusom pozerať film.

-Nechcela si mi škrabkať chrbát? Niečo také si tuším spomínala- šibalský sa na mňa usmial. A ja som sa pomaly prehupla za neho a neodpustila som si poznámku z narážkou na našu predošlú konverzáciu.

- A budeš pekne priasť ako mačiatko- bola to príhodná poznámka, keďže na mačky, aj keď  ich neskonalo zbožňujem, som na ich srsť plne alergická. A aj keď Janči správne poznamenal na tu jeho ani nie, ako sme už v minulosti zistili...

Jemne som mu stiahla lem treniek a pomaly som ho škrabkala po chrbte a od vrchu až po zadok. Vedela som že to ma rad.

-Čoraz ťažšie sa sústreďujem na film- poznamenal len tak ledabolo a keď som v zamyslení prešla nechtami pomaly po jeho bedrách zatajil dych.- To mala čo znamenať?- na oko rozhorčene sa na mňa oboril.- toto prebúdza niečo úplné iné...-

Ta veta zostala nedokončená vo vzduchu a ja som sa zľakla dôsledkov. Prehupla som sa pred neho a zadkom zacítila jeho tvrdosť. Nechcela som sex, nechcela som  naň myslieť. Schúlila som sa a zostala ležať bez pohnutia.

Pomaly mi prešiel nechtami po chrbte, pomaly a opatrne prešiel po mojich bedrách. Vzrušovalo ma to. Milovala som jeho dotyky, to neuveriteľné dusno, tu neuveriteľnú príťažlivosť medzi nami, s ktorej sa veľa už vyparilo ale nejaké zvyšky tam boli.

-Vieš, ale ja sa chcem milovať len s tebou, mesiac som si nedovolila sa nikoho ani dotknúť. A tebe je to jedno ,či to budem ja, alebo hoc kto iný...-

- Nie je mi to jedno...-hlas už strácal na farbe, a ruka pomaly sťahovala lem mojich nohavičiek. Ukazovákom pomaly prešiel po mojich bradavkách, po mojom bruchu. Dýchal mi na krk . Vnímala som každý jeho nádych, jeho opatrnosť. Pomaly mi prechádzal po tele, pomaly sa snažil dostať k môjmu lonu. Dotyky boli čoraz naliehavejšie, blúdenie čoraz rýchlejšie. Dotýkal sa ma tak, že som to nevydržala, cela som sa roztriasla a zavzdychala som. Bolo to také obyčajné, také pohlcujúce.

Ležali sme bez pohnutia, bez slova. On čakal na môj ďalší krok a ja som bola v pokušení odisť. V pokušení nechať ho tak, zavrieť dvere. No srdce bolo mocnejšie. Pomaly, úplné bez náhlenia som sa otočila a pobozkala som ho. Obkročmo som sa na neho posadila a bozkávala som. Z každým bozkom som sa cítila čoraz viac ako malé dieťa. Ako keď som ako mala ukradla sestre čokoládu, ktorá bola tak neskutočne dobra, ale tie výčitky mi kazili jej príjemnú chuť na jazyku. Mala som to po čom som túžila, objímala som ho nohami a pomaly sa točila v bokoch. Bozkávala som ho, voňala láskala jazykom. 5 minút, 10, 15...Nenáhlila som sa.

Chcela som ho, vedela som to. Vedel to.

-Prečo nejdeme ku mne?- na chodbe bolo počuť kroky, každý  k nemu mohol vojsť. Ja som nechcela len zbrklý sex pod perinou. Keď už jem to zakázané ovocie, chcem si ho vychutnať, chcem si vychutnať jeho opojnú chuť na jazyku. Chcem si vychutnať jeho sladkosť, ktorá ráno bude pre mňa jedom....

-Si tam sama?- spýtal sa a ja som prikývla. Viac slov sme vážne nepotrebovali....

 


Alive but not live | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014