Obaja sme, tak ako väčšina doktorandov, cely deň v práci pripojený na chate, pred tým sme používali ako náš osobný interkom, keďže všetci pracujeme v jednej obrovskej budove, resp. komplexe, pre ten istý účel, len na rôznych pracoviskách. Chat nám hodne zefektívnil život. Správy, ako – ideš si zapáliť?-, čí - nedôjdeš na kávu?-, -nemáš ten článok? -,- kedy ideš na intrák?- a - pôjdeme po prací na pivo?- sa stali pomaly dennou rutinou. Vraj vedci v Amerike zistili, že takáto elektronická forma komunikácie v prací formou chatu o dosť zrýchľuje a zefektívňuje pracovne tempo, pretože na to, aby ste niečo dosiahli, čí niečo zistili nemusíte ani vstať zo stoličky.
A v ten deň sme si začali písať o hlúpostiach. Moja irónia podmienená jesenným počasím sa stupňovala. Vonku bolo sychravo a ja unavená všetkým, čo sa okolo mňa dialo, som začala písať všetko, čo ma napadlo. Je ťažké písať si bezstarostne z chlapom, s ktorým ste sa len par týždňov dozadu rozišli. Priam nadľudským úsilím sa dá považovať snaha byť s takým človekom kamarát... Úplné bezstarostná irónia je vaša jediná zbraň, je to ako pichať špendlíkom do obrovského slona, ktorý sa rozhodol sa vám usadiť na duši a hniezdi sa, práve vtedy, keď vy sa chcete nadýchnuť. Ale aj to je niečo. A tak sme sa dostali k najpopulárnejšej téme všetkých ľudí, k sexu, ktorý paradoxne je tu od počiatku sveta, a pritom stále dokáže spôsobiť vojny a medzinárodné krízy a každý,sa s ním, pomerne často,aspoň v hlave,zapodieva....cez moju disgarfickú neschopnosť neurobiť v texte aspoň jednu hrúbku, čo bola pre Jančiho dostatočná narážka na sex, až k tomu, že vlastne ja mám deficit... A ten som mala, lenže nemyslela som na to... Mala som chuť na milovanie s nim, to boli jediné pekné spomienky, ktoré mi ešte zostali...mala som chuť na jemne dotyky, aj na jeho skrivené ústa pri orgazme, na jeho dych na krku, na to, ako pozoruje moju vzrušenú tvár, mala som chuť na všetko, čo som si pamätala, ale najviac zo všetkého som mala chuť sa len tak schúliť a nehovoriť, ale k tomu som sa priznať nechcela. Lenže tak ako som sa zmierila s tým že už nič nebude, a ako mi dlho trvalo sa s tým zmieriť, tak som na to, čo písal, kukala ako teliatko na nové vráta. No on sa tak rozhodol, on sa ma snažil vymazať... On už sa nechcel milovať so mnou, nielen záväzne, ale aj nezáväzne...a zrazu sa tu bavíme o sexe bez lásky a bez riešenia. Tak mi to napísal
- Proste bezcitný sex po ktorom sa obaja budeme tváriť že ani nebol, nič viac len sex pre uspokojenie,bez rozoberania a riešenia-
-a prečo sa mame nejako tváriť? som dospela, aj keď sa tak zväčša netvárim. Pravidla sú jasne...a zvyšok sa uvidí-.
Zrazu sme si o tom otvorene písali a Janči svojou nedokonalou diplomaciou ma presvedčil, že je to môj nápad, že to vlastne ja stále chcem, a pritom to on len diktoval pravidla, on sa mi vysvetľoval, že to bude bez následkov . Úplne ma svojou mužskou ješitnosťou pomýlil, veď zrazu som vraj chcela niečo, na čo som si nedokázala ani spomenúť, zrazu som prímala jeho pravidla, o ktorých som ani nerozmýšľala. Úplne popletená sama sebou, hormónmi, chtíčom, som sa cítila ako opitá, a tak som pomaly zišla tých našich pár poschodí a zapálila som si cigaretu na čerstvom vzduchu.
Všetkým nefajčiarom prajem poznať ten pocit, keď sa z niečím zaseknete a potom pri cigarete, zrazu akoby s päty vytiahnete odpoveď, čisté zamyslenie bez emócii, mier myšlienok a vy na svoj ešte pred par minútami neriešiteľný problém hľadíte bez emócii... A vtedy mi to došlo, veď on sa so mnou len hrá, to on ma na sex chuť, a poukazuje na to ako sa pre ma obetuje... a tak som sa vratila a napísala – Jasne že mám na teba chuť, lenže nič si nebudem plánovať, milovanie nie je operácia mozgu ani jadrová fyzika, a mne chyba to iskrenie, ktoré tu bolo medzi nsmi... Tak ak to opäť zaiskri a budeme to chcieť obaja, ja sa brániť nebudem, ale nemôžem od teba chcieť ,aby si sa obetoval kvôli mne, keď na to nemáš chuť...- a prišla mi len jednoduchá a stručná odpoveď –Jasne :-)-
A tak sme tak ležali podvečer v posteli a pozerali seriál a obaja mysleli na to iste a obaja čakali na ten prvý krok, ktorý mal spraviť ten druhý. Tak som sa zamýšľala, už asi po tisíci krát, či tie letmé výboje elektriky pri každom malom a nečakanom dotyku cíti aj on, alebo si ich len namýšľam. Z obsahu dielov, čo sme pozerali som veľa nemala, ležali sme tak tesne, až som cítila jeho dych na svojom krku, zadok som mala vložený v jeho kline.
-Či ťa mám začať pomaly vyzliekať?- jeho ruka sa presunula na moje brucho, pomaly vkĺzla pod tričko, a pomaly nevtieravo sa pohybovala smerom k bradavkám. A v tom začal zvonil telefón, najprv jeho a potom môj...to zvonenie nás prebralo a obaja sme vyskočili...
Komentáre