Babsky večer s kamarátkami sa začal normálne. Sedeli sme nefajčiarskom bare, pred sebou sme mali pivo a rozprávali sme sa. Boli sme len tri, Ja , Anka a Maťa, tri slečny, točiace sa okolo toho istého problému a každá z úplne iným.
Vzťahy, ktoré sme mali, alebo mame sa vynuli tým istým smerom.
-Vzťahy neriešim.- Skonštatovala Anka a odpila si s piva. -Nájdem si nejakého zajačika, aby mi spravil dieťa . Nikdy nemôžeš milovať žiadneho chlapa rovnako ako budem milovať svoje dieťa, lebo chlap bude vždy len synom nejakej matky , ale moje dieťa bude len moje.-
-Anka, ja si myslím, že je to iný druh lásky, myslím, že je to neporovnateľné.- usmiala som sa a tiež si odpila si.- Ale chápem ťa, že nechceš riešiť vzťahy. Veď to bolo úmorné, všetky tieto spojenia si na koniec berú viac ako sme ochotne do nich dať.- Kútikom oka som sa pozrela na Maťku. Tvárila sa nejako velmi smutno.
-Hej, ten koniec bol vážne zlý.- kyslo sa zatvárila Anka.- Jožo ma strach z budúcnosti, rieši financie a nemysli na mňa. Dva roky sa nedokázal snažiť a teraz si mysli, že tri mesiace to zmenia....-
-Posledne mesiace som bola sama, nad budúcnosťou Andy nechcel uvažovať, nechcel rozmýšľať nad tým, čo nás čaká, ani čo sa stane. Nebol tu, a ja som si postupne uvedomila aj to že je to cele len o rutine, o tom, že nikdy nebudeme smerovať tým istým smerom, že ho budem stále len posúvať.- rozprávala som kľudným hlasom. Uz to bolo zahojene, už to tak nebolelo. -Prestala som v tom vidieť zmysel, prestala som vidieť ciel. Ale najhoršie na tom všetkom je, že po týchto rozchodoch neviem kto som, ani kde je môj ciel...- pozrela som na Maťku a zbadala ako jej po líci tečú slzy. Natiahla som ruku a pohladila som ju po vlasoch. Prišlo mi jej ľúto, ona jediná z nás stále verila, že to bude dobre, že sa to vysvetli, a počúvala naše patetické rozhovory o minulých vzťahoch.
- Mati vážne sme ťa nechceli rozplakať.-vedela som, že naše rozhovory o vzťahoch vníma pomerne citlivo.
Pokrútila hlavou a hľadela do stola, chápala som ju, chápala som, čo sa v nej odohrávalo, chápala som jej zmätok. Tak som si nim prešla ja, tak si nim prešla aj ja Anka, každá z nás inou cestou ku konečnému rozhodnutiu.
- Ja viem, čo by som mala spraviť, len nemám na to odvahu...-zavzlikala. Slzy jej bránili hovoriť. A po chvíľke ticha, ešte tenkým hlasom dodala,- viem, že sa nezmení, že nie je pripravený na to, čo chcem ja.-
A ja som si na to spomenula, na ten slnečný horúci deň, keď som sedela vo vlaku a cestovala tri hodiny s jediným cieľom. Bola som rozhodnutá, a zobrala som zo sebou aj všetku svoju odvahu, všetko svoje presvedčenie. Ráno som sa milovala s Jančím v mojej posteli, na rozlúčku ma pobozkal, horúco a vášnivo, a ja som vedela, že ak to nespravím, že ak to Andymu nepoviem a nepoviem mu to ja, tak mu to povie niekto iný. Že si to po tých piatich rokoch nezaslúži, že to musím spraviť. Vedela som, že to bude ťažké, len som ani vo sne netušila ako velmi... Kým som ho nevidela stáť na stanici, kým na mňa nehľadel tými krásnymi modrými kukadlami. Vtedy sa mi zakolísal žalúdok, a ja som ľutovala, že sa stretávam s Jančim, že to nemôžem odvolať. Videla som tu bolesť na jeho tvári. Vedela som, že vie, že cíti to, čo príde.
Pozval ma na večeru a potom sme si u neho otvorili fľašu vína. Sedeli sme na dlážke a hľadeli na seba, a mne samovoľne začali tiecť slzy. A všetko som mu to vyrozprávala, ako viem že sa nezmení, ako bude mamičkin maznáčik, ako nevládzem čakať kým niečo podnikne. Že som stále sama, že ma to boli a ubližuje mi to. Že mrhá svojim ohromným talentom a stagnuje, že za nás vôbec nebojuje... videla som mu v tvári to ohromne zúfalstvo, aj zmierenie. Videla som ako velmi mi to chce uľahčiť a nechápala som. Všetka láska sa zmenila na môj žiaľ, a to som nedokázala povedať, nevedela som mu povedať, že nie som sama, nedokázala som mu ublizit.
Tak som len hľadela cez slzy do jeho oči a pila víno...
Keď som na druhy deň odchádzala, chcela som byt len sama, bolo to ťažké a zložité, bolo to ako krok do prázdna. Ale vedela som, že v súčasnej situácii som nemala inú možnosť, že som to musela spraviť a tak. Všetka moja odvaha sa vytratila. A stále neviem, čí som spravila dobre, ale viem, že som nemohla inak.
Teraz som, sama ale dýcham slobodnejšie ako v tom vzťahu. Lebo ak z dlhého vzťahu zostane len kamarátstvo, vytratí sa vášeň, vytratí sa dôvod byť vlastne spolu.
Komentáre