Život v mikrokozme

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Zajačik

Stali sme s Ankou pri pokladni v obchodnom dome. Mali sme len par veci, pre seba a zvyšok našej bunky, na večeru. Všade bolo veľa ľudí, študenti sa vyrojili do najbližšieho obchodu, hlasná vrava a neustále pozdravy nám len pripomínalo, že začal semester a nám sa nechcelo čakať. Anka mala zlý deň, vyplakane oči pre vzťah, ktorý už dávno nefunguje a v ktorom zostali len výčitky, tak som sa ju snažila rozveseliť. Rozprávali sme sa o nepodstatných veciach a podvedome zamierili k najprázdnejšej pokladni. A zrazu som ho zbadala...

Vyzeral dobre, lepšie, ako keď som ho videla naposledy, čo bolo viac než dva mesiace do zadu. Kučeravé vlasy, ktoré boli pred tým dlhé, mal ostrihané úplne na krátko, oči neboli tak ako zvyčajné opuchnuté od nedostatku spánku. Stal vedľa mňa. Môj Zajačik...

Otočil hlavu a usmial sa. -Ahoj, Anka.- a potom mu zmizol úsmev s tvare ako by ho niekto vygumoval, keď ma zbadal.- Ahoj.- a otočil sa. A mnou prešiel mraz. Tento človek ani netušil koľko som sa pre neho trápila, ako mi to všetko bolo ľúto. Proste to bol bludný kruh a ja som s neho musela ujsť. Všetky drobné katastrofy sa nim začali a pri ňom aj zostali.

Bolo to také obdobie, môj vzťah z Andym, bol na mrtvom bode, bola som sama, stále sama, vtedy keď som najviac potrebovala podporu, keď som potrebovala s niekym byť. Kamaráti sa začali párovať, a boli sme spolu tak často, že  som potrebovala únik. Chodili sme do jedného podniku, a bol tam taký sympaticky čašník s dlhými vlasmi. Poznala som len jeho meno, no potom som ho jedného dňa stretla v škole a v jedálni. Boli sme s Jankou na raňajkách a bol piatok a on stal predo mnou  a my sme obe s Jankou vybuchli do pojašeného smiechu, ako dve študentky, čo stretli svojho idola na diskotéke. Bolo to také bláznivé, také nedospelácke a také lákavé.

Zistila som, že je to náš študent, Zajačik, o par rokov mladší, no v mnohých veciach o moc skúsenejší. A  potom to už bolo ľahké, zistila som si jeho celé meno a pridala na chat a začal mi písať. Prvé dva týždne sme sa bavili o všetkom, o intimite, ale aj o práci, priateľoch, o čase, len sme tak spolu zabíjali čas pri počítači. Celé dni a noci. Písali sme si. On vedel, kto som ja, ja som vedela, kto je on. Keď sme sa stretli na ulici, tak sme sa len usmiali. Bolo to také oslobodzujúce. Napísať všetko do správ  a nemyslieť na dôsledky. Začali sme sa stretávať, a ja som si sľúbila, že budem ta prvá, čo ho spozná, aký je, neurobí si s neho len plyšovú hračku do postele. Aj keď...

On nechcel, povedal mi, že nemám chodiť okolo horúcej kase, nech sa rozhodnem a tak sme si dali stretnutie v jednej posteli. Bolo to  dlhé stretnutie a keď  vedľa mňa po svitaní vyčerpaním zaspal ,myslela som že jediné.

O par hodín mi prišla sprava  :“Hádam si to ešte niekedy zopakujeme :-D“ ...Čo sa odpisuje, na takú správu? Neviem. Mne to prišlo ako fráza od profesionálneho baliča. Nestretávala som sa takto z niekým v jednej posteli par rokov, moje skúsenosti boli mizivé. Neodpisovala som. Po par prezvoneniach mi došlo, že asi čaká na odpoveď... Tak som odpísala: „Jasne, môžme aj v nedeľu! “

A tak sme sa začali stretávať. Pozerali sme filmy a seriáli, ležali sme v jednej posteli. Neoplýval primoc nežnosťou, keď sa ma snažil len tak  pohladkať, bol taký neohrabaný až mi to bolo smiešne. Bol tvrdý a húževnatý, malo kedy sa v sexe unavil. A potom sa to zlomilo, prestali sme spolu spávať kvôli zdravotným problémom, ale neprestali sme sa stretávať. Najprv káva v bufete, čí niekde v podniku a kofola. Mala som sľúbených 7 kofol tak ma na pozval a na všetky naraz. Je nepredstaviteľné, ako vám po toľkom cukre naraz je na druhy deň zle. Horšie ako po opici. Prichádzali poznania na obed, či večeru. Boli sme kamaráti, čo sa objímali bozkávali a obchytkávali, čo pár večerov zaspávali spolu pri filme a pozerali seriály. Počúval moje  a jeho banálne problémy, chodil so mnou nakupovať a fajčiť. Veľa ľudí, čo o nás vedelo, mi to zazlievalo, odsudzovali ma. Ďoďo bol plne zaujatý proti od začiatku, vraj pri mne porušoval všetky pravidla, takto sa totiž slušná žena nespráva. Lenže ja som bola unavená. Večne sama, a predsa tak dlho zadaná, tak dlho som čakala, kým sa niečo zmení, tak dlho som bola verná, že už som nevládala. Trávila som čas s tými istými ľuďmi a zrazu tu bol aj niekto iný, únik, niekto s kým mi bolo len tak jednoducho dobre, bez riešenia a ťažkých problémov.

Keď pracoval stretávali sme sa denne cez obed u mňa. Pozerali sme simsonovcov a túlili sa. Deň čo deň. Aj 2.6. v deň 5.vyrocia z Andym bol u mňa, učil sa a ja som sa obliekala a chystala. Vyberal mi tričká a voňal moje voňavky, pozoroval ako si krémujem nohy. V ten deň sa vo mne všetko zlomilo. V ten deň to bol začiatok konca. Netušila som, že o 2 dni stretnem Jančiho, že len o 2 dni ma Zajačik pozve na obed, a že nás uvidí jeho bývala priateľka a že sa pohádame, a že tresnem dverami až ho to nahnevá, netušila som, že odmietne pozvanie isť so mnou na party a pôjde von. Netušila som že všetko, čo sa jeho týka zametiem pod koberec a vykašlem sa na neho. Vtedy som len videla ako mi s nim je dobre, ako ma Andy ignoruje, ako je to len zvyk. Neplánovala som nič meniť. Mala som svoju partiu, ktorí už o čase, ktorý sme so Zajačikom trávili ani netušili Mala som Andyho, a mala som niekoho, kto to všetko diskrétne dopĺňal- Zajačika, plyšáka do postele. Ja som vedela na čom som ,a myslela som, že on vie na čom je ... Nečakala som, že sa zachovám ako beštia.


Alive but not live | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014