Život v mikrokozme

Jedna Česka spisovateľka napísala, že beštiou sa žena nerodí, že beštiou sa stáva, robia ju ňou chlapi, ktorý prejdú jej životom. A je to vážne tak? Som beštia, viem to. Viem sa hrať s ľuďmi a prinútiť ich robiť to, čo chcem, a robím to, aj keď nie úplne zámerne. Keď stretnem svoj protipól, človeka rovnakého ako ja, padnem na kolena, zbavená všetkého racionálneho zmýšľania sa učím dýchať, nedokážem byť sama sebou, strácam pôdu pod nohami...

Mam 25 rokov, pred menom titul, ktorý nič neznamená, život ma naučil veľa veci, ale nenaučil ma to podstatné, neučil ma prehrávať. Som inteligentná , sebavedomá žena, viem otvorene vyjadriť svoje názory, viem sa za ne postaviť, viem bojovať tvrdosťou levice, ale nedokážem sa vyrovnať s tým keď ma niekto nemá rad...nepoznám slova- nedá sa, a ťažko nesiem odmietnutie.

Za  štvrťstoročie som stratená ako malé dievčatko, ako Alica v krajine zázrakov. Mam tvar dievčaťa, pohyby sebavedomej ženy. Neviem milovať bezpodmienečne, a keď milujem stratím tu najväčšiu čas seba. Najviac mi v živote ublížili práve tí ľudia, ktorým som dala úplne všetko, a ja som najviac ublížila tím, čo ma milovali, a dávali mi úplne to najlepšie zo seba.Už roky sa na svet nepozerám z ružovými okuliarmi. Bojujem z veternými mlynmi, pretože stále bojujem sama zo sebou a najviac ma bolia slzy a vrásky, ktoré som spôsobila. Som priama, nevysvetliteľná, a plna emócii, sebavedomá, až naháňam strach. Ľudia sa boja konfrontácie, boja sa stáť rovno, boja sa rozprávať na rovinu, a to ma nikdy neprestane prenasledovať. To ma nikdy neprestane stáť mojich najbližších.

 Posledný mesiac si kladiem tu istú otázku, všetkým, ktorí ma natoľko poznajú, natoľko, aby mali pravo odpovedať:- Som taký zlý človek? -A dpoveď som stále nenašla sama v sebe. A od iných?-... Nie, len ťažko zvládnuteľná...-